zahlavi

internetový časopis pro výzkum dějin studené války / a research e-magazine on Cold War

Rozhovor s povstalcom – informácia. Ma+Bl.

Č. 0444/1956, Tajné

V Budapešti dňa 31. októbra 1956.
Došlo 26.11. 1956

Dňa 31. októbra při naloďování čsl. občanov na loď „Deák Ferencz“ hovoril vel´vyslanecký tajomník Dr. Králik s jedným z povstalcov, ktorý zabezpečovali poriadok.

O svojom rozhovore ma s Králi informoval takto:

„Dal som sa do reči s povstalcom, ktorý zabezpečoval poriadok na lodnom mostku. Jednalo se o mladého robotníka z lodnej továrny v Budapešti. Rozhovor som započal otázkou, kedy budú premávať vlaky, aby sme sa vyhli takýmto náporom akého sme teraz svedkami. Odpovedal, že vlaky dovtedy nebudú premávať a závody pracovať, kým v Maďarsku bude okrem lenov sov. Velyvsľanectva, jediný sovietsky člověk. Potom sa obšírnejšie rozhovoril o bojoch v Budapešti.

Povedal, že si možem predstaviť, aký hnev ovládol celý národ, keď sa neozbrojený vrhol proti tankom. Celý národ mal však už dosť toho, že na jednej strane pracujúci hladoveli a funkcionári sa mali dobre. Obývaliu prepychové vily, amli všetkého dosť, pomaranče, banány, vlastné obchody, brali vysoké platy, mali vlastné rekreačné strediská a potom keď prišli medzi ľuď, ktorý poznal len práci, hovorili robotníkom, ktorým kručali prázdne žalúdky, že sa majú tak dobře, jako nikdy predtým.

Tak tomu bolo i v ich továrni. Ľudia sa dreli do úmoru, aby zarobili 800 Frt mesačne, vyrobili krásne lode, no závod bol deficitný, lebo lode išli do SSSR zadarmo, alebo za suroviny. Z národného chleba odjedali tiež bezpečáci, ktorí mali obrovské platy a prenásledovali každého, kto sa odvážil poukazať na nedostatky. Museli chovať a platiť sov. vojská zdržujúce sa v MLR i množstvo sovietskych poradcov, kotrým štát okrem platov platil byt, svetlo, otop i plyn ba každému pomocnicu v domácnosti. Teraz sa vraj situácia zlepší, pretože toto všetko odpadne.

Z kasární urobia byty. Byty po poradcov i so zariadením dajú k dispozici ľudu. Budú rozvíjať taký priemysel, ktorý má surovinovú základňu doma: aluminiový a chemický priemysel. Budú obchodovať s každou krajinou na svete. Význačným exportným artiklom bude vraj urán, ktorého je v MLR toľko, jako im prezradil jeden člen vedenia strany, že MLR zaujíma vo výskyte uránu druhé miesto na svete. Tento urán šiel doteraz do SSSR zadarmo.

Niet vraj nebezpečenstva návratu kapitalizmu, lebo robotníci závody nedajú z rúk. Ani veľkostatky nedajú vytvárať. Urobia pozemkovú reformu tak, aby každý mal toľko aby to najlepšie mohol obrobiť.

Kde chcú ostať v družstvách nech zostanú, povstalci nebudú prekážať.

Čo sa týka ideológie, prevezmú všetko čo je dobré; z marxismu, od Szálasiho ba i od Hitlera, ktorý svojmu národu nechcel zle. Odsudzujú však nacionalizmus, ktorý je vybudovaný na základe nenávisti k inému národu. Maďarsko bude plne nezávislé a neutrálne. Nechcú na svojom území už nikdy viac cudzie vojská, ani americké. Chcú byž zadobre so všetkými štátmi, menovite so susedmi. S ČSR chcú mať dobré styky a spoluprácu menovite při výstavbe energetických zdrojov.

Povstalem potom vysvetľoval, že k revolucii sa pravda pridali cudzie živly, na jednej strane luza a zločinci, na druhej strane reakcionári a buržoázia. Teraz ich ešte potrebujú, no títo nebudú rozhodovať o osude revolúcie. Vláda bude zvolená až po rovnprávnych, tajných a slobodných volbách. Robotníci nepripustia, aby sa do štátneho života vludili živly jako je Nagy Ferencz.

Aj Mintszenty je na slobode preto, lebo nemajú v programe bojovať proti církvi. Každý štát totiž, ktorý začal bojovať proti církvi, veľmi zle pochodil, pretože ak bijú katolíka, tak na celom svete sa katolíci ozývajú tak, jako keby bili ich.

Povstanie vzniklo z nevinnej manifestácie. Keby bezpečáci neboli začali strieľať do ľudí, nič by sa nebolo stalo. Prvým výstrelom zastrelili manifestujúceho, obľúbeného veliteľa tankových vojsk a potom sa k vzbúrencom pridala skoro celá posádka.

Rozhovor trval asi 20 minút a bol vedený v maďarčine.

Táto informácia sa zasiela Ministerstvu zahraničných vecí v siedmych exeplmároch.

Velvyslanec: Major

Pozn: „s. David“

Jan Adamec

Vaše reakce...

zpět

Archiv ministerstva zahraničních věcí, Zprávy ZÚ, Budapešť, 1955 – 56

copyright © Pražský web pro studenou válku 2002-2006

CNW:Counter